Kvetnou nedeľou sme vstúpili do Veľkého týždňa. Vrcholom celého liturgického roka je Veľkonočné posvätné trojdnie alebo triduum – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Všetky dni majú bohatý liturgický obsah a symboliku. Je to spoločné pomenovanie troch dní, v ktorých si Cirkev pripomína Pánovu večeru na Zelený štvrtok, Kristovu smrť na Veľký piatok, Krista uloženého v hrobe na Bielu sobotu a Kristovo zmŕtvychvstanie, ktoré začíname sláviť v sobotu po západe slnka Veľkonočnou vigíliou.
Čítaj viac…
Triduum začína na Zelený štvrtok večernou svätou omšou na pamiatku Pánovej večere. Pri svätej omši si pripomíname tajomstvá: ustanovenie Eucharistie, sv. kňazstva a Ježišov príkaz o bratskej láske. Na Veľký piatok sa podľa tradície Cirkvi neslávi svätá omša. Konajú sa iba obrady Pánovho utrpenia a smrti (liturgia slova, poklona sv. krížu a sv. prijímanie). V tento deň zachovávame prísny pôst a zdržiavame sa mäsitého pokrmu. Od odhalenia kríža až do veľkonočnej vigílie sa pred krížom na znak úcty kľaká. Na Bielu sobotu sa tiež neslávi svätá omša. Veriaci prichádzajú na poklonu k Božiemu hrobu. Po západe slnka sa začína sláviť Veľkonočná vigília, ktorá pripomína svätú noc, v ktorej Pán vstal z mŕtvych. Pozostáva zo štyroch častí: obrad svetla, liturgia slova, liturgia krstu a liturgia Eucharistie. Pri veľkonočnej vigílii sa opäť rozozvučia zvony, ktoré zamĺkli na Zelený štvrtok a zaznie slávnostné Glória a radostné Aleluja. Na záver sa zvykne konať procesia na oslavu vzkrieseného Pána. Počas veľkonočného obdobia je pri ambóne alebo pri oltári postavená Veľkonočná svieca (paškál), ktorá symbolizuje zmŕtvychvstalého Krista.
