Vo Veľkom týždni cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení.
Kvetná nedeľa
Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa. Kvetná nedeľa nám pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka, tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy budúceho roku. Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie – časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie.
Zelený štvrtok
Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia služobného kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz.(Missa chrismatis). Pri týchto omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých.
Vo štvrtok večer slávil Ježiš Poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: posvätnú vysviacku a Eucharistiu, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku“.
V tento deň sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti. Táto svätá omša je tiež známa obradom umývania nôh dvanástim mužom, ktorý pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov. Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Namiesto nich sa používajú rapkáče. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.
Veľký piatok
Veľký piatok – deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň pôstu, a pokánia. V tento deň sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony svätému krížu a svätého prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba – farba krvi. V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie.
Biela sobota
Obrady Bielej soboty liturgicky patria už do Veľkonočnej nedele – slávia sa až po západe slnka.
Počas Veľkonočnej vigílie Cirkev bdie a slávi Kristovo zmŕtvychvstanie, Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony. Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece – paškálu. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta…” Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje slávnostná noc. Veľkonočná vigília obsahuje aj bohoslužbu slova (3 až 7 čítaní zo Starého zákona a dve čítania z Nového zákona), ktorej súčasťou je aj slávnostné Aleluja (spieva sa prvý raz od Popolcovej stredy) , liturgiu krstu (ak niet krstencov, tak sa iba posvätí krstná voda a obnovia sa krstné sľuby) a bohoslužbu obety. V našich krajoch je zvykom sláviť aj obrad vzkriesenia slávnostným sprievodom. Po ňom kňaz zaspieva slávnostnú antifónu Raduj sa Nebies kráľovná,Aleluja,ktorá sa ako celá modlitba modlí namiesto Anjel Pána počas celého veľkonočného obdobia
Veľkonočná nedeľa
V tento deň si pripomíname zmŕtvychvstanie Ježiša Krista – najväčší Kristov zázrak a základnú pravdu kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale ináč nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru. Je to deň rodiny a najväčší sviatok Cirkvi. V skorých ranných hodinách môže byť aj veľkonočná posviacka jedál.
V našej škole budeme sláviť Veľký týždeň hlavne katechézami na hodinách Náboženskej výchovy a v stredu pred prázdninami zavŕšime naše snahy sv. omšou v chráme sv. Františka z Assisi a po nej si žiaci našej školy pod vedením p. učiteliek Mgr. Ewy Grajcarovej a Mgr.Kataríny Tomášovej pripravili pre nás Dramatizované pašie, ktoré potom zahrajú aj pre veriacich farnosti Vranov-Juh po večernej sv.omši.
