Posledný týždeň pred Veľkou nocou sa nazýva svätým alebo Veľkým, pretože v ňom konáme pamiatku tých veľkých vecí, ktoré za nás učinil Pán Ježiš, keď dokonal sväté a veľké dielo nášho spasenia.

Kvetná nedeľa

Nazýva sa tak preto, lebo v tento deň sa žehnajú a v procesii nosia kvetné ratolesti na pamiatku slávneho vstupu Ježiša Krista do Jeruzalema, keď obyvatelia jeruzalemské kvetné ratolesti a palmy kládli pred ním na cestu a volaním: “Hosanna!” ho odprevádzali do chrámu.

Zelený štvrtok

Svätí sa na pamiatku ustanovenia presvätej Sviatosti oltárnej a svätej omše pri poslednej večeri, ktorú Pán Ježiš v ten deň vykonal so svojimi učeníkmi . Zelený štvrtok – pôvod jeho názvu:

1.  Židia v tento deň požívali veľkonočného baránka  a pri tom jedávali horké zeliny.

2.  Odvodený od zelenej farby olivovej, kde sa náš Spasiteľ v ten deň, prv než bol zajatý, modlil.

3.  V tento deň kedysi veriaci tak prísne zachovávali pôst, že požívali len samé zeleniny.

V tento deň sa – na Glória – zaväzujú zvony a organ, skrze čo Cirkev v hlbokom zármutku vyjavuje svoj žiaľ nad umučením Ježiša Krista. Po skončení bohoslužieb kňaz prenáša Sviatosť oltárnu v cibóriu do bočného svätostánku a odkrýva oltáre, zbiera z nich všetku krásu na spomienku, že Pán Ježiš Kristus bol vyzlečený z odevu a nahý vyvesený na kríž .

V tento deň biskup posviaca oleje ku krstu, birmovaniu a poslednému pomazaniu, na to umýva dvanástim mužom nohy na pamiatku, že Kristus Pán po poslednej večeri umýval nohy dvanástim apoštolom.

Veľký piatok

Je pamätný deň nekonečnej lásky nášho Pána Ježiša Krista, ktorý  v ten deň svoju dušu za naše hriechy vydal na dreve kríža . Vo Veľký piatok prichádza kňaz v červenom rúchu k oltáru a ľahne si  tvárou na stupne oltára (akt prostrácie). Po vykonaných modlitbách odkrýva kňaz kríž, ktorý bol na Smrtnú nedeľu zastretý závojom a ukazuje ho ľudu spievajúc: “Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta, poďme, pokloňme sa.” Na veľký piatok sa nevykonáva obeta sv. omše. Božia služba, ktorá sa neúplným spôsobom koná miesto sv. omše, sa volá pred posvätnou omšou alebo ináč obrady.

Po skončení bohoslužieb nesie kňaz velebnú Sviatosť v sprievode ľudu do hrobu, na pamiatku toho, že Ježišovo zložené telo z kríža položil do hrobu . Kresťania navštevujú svätý hrob tento a nasledujúci deň, lebo aj nábožné ženy išli k hrobu s drahými masťami a za nimi bežali i učeníci .

Biela sobota

Meno pochádza odtiaľ, že kedysi v tento deň  bývali krstení dospelí a pritom na seba obliekali čisté biele rúcho, ktoré nosievali až do prvej nedele po Veľkej noci. Tento deň si spomíname, ako telo Pána Ježiša Krista ležalo v hrobe, jeho duša sa ale odobrala do predpeklia, aby odtiaľ  vyslobodila duše zomrelých spravodlivých. Niekedy sa pobožnosť tohto dňa, ktorá je spojená s mnohými obradmi, konala v noci. V Bielu sobota sa koná požehnávanie ohňa, paškálu, krstnej vody; čítajú sa proroctvá. Oheň sa posväcuje von pri kostole. Z neho zapaľuje kňaz najprv paškál, príduc do kostola pri slávnostnom speve. Do paškálu vsádza päť hrudiek tymianu, ktoré posvätil pri kostole.

Po dokončení svätení sa číta 12 proroctiev, t. j. zo starého zákona o stvorení sveta, o potope, Noemovi, Mojžišovi, atď.

Potom sa odohráva slávnostne sv. omša, oltár je zas ozdobený, pri slávnostnom Glória sa rozviažu zvony a ozývajú sa spoločne s organom. Zaznie aj slávnostné „Aleluja“.

Od teraz sa až do sv. Trojice spieva antifóna: Raduj sa nebies Kráľovná. Táto antifóna s veršom a s modlitbou sa počas veľkonočného času  spieva ráno,  na poludnie a večer namiesto „Anjel Pána“

Vigília zmŕtvychvstania sa zakončuje slávnostným eucharistickým sprievodom aj so sochou Zmŕtvychvstalého.

Veľkonočná nedeľa

Veľká noc sa volá tak pre veľkosť tajomstva, ktoré sa stalo pri skončení tej noci na úsvite, keď usmrtený a pochovaný Pán Ježiš svojou mocou ako víťaz nad smrťou vstal z hrobu. Toto zmŕtvychvstanie je základom našej viery, tiež zálohom a predobrazom nášho budúceho zmŕtvychvstania.

Dnes požehnáva cirkev rozličné pokrmy na znak toho, že nám je zase dovolené, s miernosťou a povďačnosťou Bohu, požívať to, čoho sme sa v pôste zdržiavali. Na Veľkú noc sa na oltár vystavuje veľkonočná svieca a socha vzkrieseného Krista so zástavkou na znamenie, že Kristus Pán skrze svoje zmŕtvychvstanie zvíťazil nad smrťou a peklom.