Domovská stránka / Novinky / Mimoriadna cena – Bosakova škola 2019

Mimoriadna cena – Bosakova škola 2019

V piatok 25. januára 2018 sa v budove Národnej banky Slovenska v Bratislave konalo Slávnostné vyhodnotenie II.ročníka slovensko-českej súťaže v písaní esejí BOSAKOVA ŠKOLA 2019. Súťaže sa zúčastnilo 298 žiakov základných a stredných škôl zo Slovenska a Česka. Podujatie sa konalo v rámci projektu Rok 2019 – Rok Michala Bosaka, americko-európskeho bankára a mecenáša. V decembri tohto roku si pripomenieme 150. výročie jeho narodenia.

Do súťaže sa zapojilo aj naše gymnázium a poslali sme 5 najlepších prác. Súťažné eseje napísali naši študenti z I. AG – Eugénia Ficková a Katarína Gazdová  a z III. AG – Andrea Illéšová, Natália Sukovská a Mária Zelenayová.

Síce sme individuálnu cenu nezískali, ale naša škola bola vyhodnotená ako najaktívnejšia škola a vyslúžili sme si mimoriadnu cenu. Ocenenie prevzala z rúk organizátora pána Ing. Rudolfa J. M. Bosáka – Ing. Bernardína Jedináková priamo v budove Národnej banky Slovenska.

Nad celým projektom prevzal záštitu predseda vlády SR Peter Pellegrini.

Na samotnom akte ocenenia sa zúčastnili ocenení žiaci základných a stredných škôl zo Slovenska a Česka. Zamestnanci národnej banky pripravili zaujímavú prednášku o bankovkách, ich ochranných známkach a falšovaní.

Po vyhodnotení bola sprístupnená výstava o Michalovi Bosakovi, slovenskom rodákovi,  ktorého podpis figuruje na amerických dolárovkach a tiež na Pittsburskej dohode. Túto výstavu už videli v mestách ako New Your, Washington, Londýn, Moskva, Dublin, Varšava, Praha, Bratislava.

Z prác našich študentov – esejí o škole vyberáme :

Katarína Gazdová – Výnimočná škola

… Moja škola nedávno oslávila dvadsaťpäť rokov svojej existencie. Ja som však jej súčasťou len šesť rokov. Veľmi som sa do tejto školy tešila aj bála zároveň, ako sa mi v nej bude žiť. Teraz sa už len teším, strach pominul. Občas sa objaví pri písomkách či skúšaniach, no to je už iný príbeh. Celú školu som si veľmi obľúbila. Vediem tu veľmi zaujímavý školský život…

…Páči sa mi, že sme v škole ako jedna rodina. Prehlbujeme si vedomosti aj našu duchovnú a  osobnú výchovu. Nakoniec veď máme motto: Vychovávať k svätosti, učiť múdrosti všetko s láskou.

Som naozaj šťastná, že môžem chodiť do takejto školy.

Eugénia Ficková – Škola – spôsob života

… A takíto sú mnohí učitelia v mojej škole. Každý je len človek a každý je niečím výnimočný. Na  fyzike sme museli pochopiť, že jedno je len koleso na fúriku, na geografii zas, že “šicko   je so šickym skapčane”. S istou pani učiteľkou sme v januári po súťaži jedli v Auparku zmrzlinu. Jeden učiteľ s nami už tradične po súťaži zájde do pizzérie, napriek tomu, že on sám pizzu neje…   

            …Bez ľudí by škola nefungovala. Preto som rada, že moju školu tvoria ľudia, za ktorých sa nemusím hanbiť. Sú to ľudia, vďaka ktorým môžem byť hrdá, že sa moja škola nachádza na Slovensku.

            Moja škola – to sú ľudia a ich spôsob života.  

 

Andrea Illéšová – Škola s pridanou hodnotou

… Mnohí ľudia si myslia, že cirkevná škola musí byť uzavretá či odtrhnutá od sveta. Ale to vôbec nie je pravda. Žiaci našej školy sa zapájajú do rôznych projektov – nielen školských, ale aj mestských, celoslovenských a medzinárodných. V našom meste usporadúvame rôzne charitatívne akcie a zbierky, aby sme pomohli rodinám v núdzi či deťom bez domova. Taktiež sa zapájame do medzinárodných projektov ako Euroškola či Erazmus+. Projekt Erasmus+ je určený nielen pre žiakov, ale aj učiteľov. Vďaka nemu môžu učitelia a žiaci zažiť týždeň v cudzej krajine, spoznať nových ľudí,  ich kultúru a zvyky či spôsob výučby na školách. Ja som takúto  možnosť dostala hneď v prvom ročníku, keď som spolu s dvomi spolužiačkami strávila týždeň v dánskom meste Aalborg. Bol to nezabudnuteľný týždeň a som rada, že mi to moja škola umožnila. Zároveň aj študenti z iných krajín mali možnosť prežiť týždeň na našej škole a všetci boli našou školou nadšení. Vďaka svojej šikovnosti mohli naši spolužiaci prostredníctvom projektu Euroscola precestovať skoro celú Európu a navštíviť aj Európsky parlament. Taktiež usporadúvame veľa školských akcií – v septembri Európsky deň jazykov, aktivitu Milión detí sa modlí ruženec v októbri, Primapárty a Uchaľáky v novembri, v decembri Misijný jarmok, vo februári a marci krížové cesty, karnevaly a duchovné cvičenia v apríli a v máji. Nezabúdame ani na šport. Naša škola usporadúva rôzne turnaje a súťaže a naše tímy  často bojujú aj proti tímom z iných škôl a miest. Každý rok absolvujeme jeden kurz – plavecký, lyžiarsky, turistický, branecký a tanečný, ktorý dáva zabrať najmä chlapcom.

Natália Sukovská – Moja škola, môj domov

… Konečne sa dostávame k najväčšiemu plusu mojej školy. Nazvem to celková atmosféra školy. To, čo cítiš, keď ráno vkročíš do triedy, keď nemáš dobrý deň a musíš ho tráviť v škole i to, čo prežívaš, keď sa ti niečo podarí a rád to zdieľaš so svojím okolím. Naši učitelia sú často našimi druhými rodičmi, vychovávateľmi, lekármi, ale stále sú to naši kamaráti a inšpirácia do života. „ Dávanie lásky je vzdelanie samo o sebe,“ tvrdil A. Roosevelt. Neviem, či naši učitelia tento citát poznajú, ale rozhodne by s ním súhlasili, lebo oni nám lásku odovzdávajú dennodenne. Nielen učitelia i všetci zamestnanci sú úprimní ľudia, ktorí o nás prejavujú skutočný  záujem. Nie je to nič silené. V mojej škole cítim veľa lásky a vzdelávam  sa tu v priateľskej atmosfére. Nebudem klamať, ak napíšem, že všetci sme tu kamaráti a taká veľká rodina. Čo je viac, keď vieš, že v škole, na mieste, kde tráviš polovicu dňa, môžeš byť slobodný a taký, aký si…

 

Mária Zelenayová – Moja vysnívaná ZOO

 … Na túto školu som prišla zo štátnej, do ktorej som vtedy nechodila s radosťou. Tesne pred mojím nástupom sa mi sníval sen, ako vstupujem na chodby budovy, v ktorej nachádzam druhý domov, poznám všetkých okolo a nie je človek, študent či učiteľ, ktorý by sa mi nepozdravil alebo taký, ktorého by som neobdarovala aspoň úsmevom. Na našej škole som našla rovnako založené dušičky ako ja, priateľstvá na život a na smrť a učiteľov, ktorí pre nás chcú len to najlepšie a keďže sme malá škola, kamarátstva tu vznikajú aj medzi jedincami s vyšším vekovým rozdielom. 

O rok maturujem a neviem si predstaviť, že už o nie veľa mesiacov nebudem súčasťou tretiackej svorky, ktorá sa prechádza po uličkách mojej už dávno vysnívanej ZOO. Francúzsky autor Romain Rolland raz povedal, že cieľom umenia nie je sen, ale život, a tak som vďačná, že sa aj vďaka škole môj sen stal realitou a môj život jedinečným umením…

 

 

 

 
 

0 Comments

You can be the first one to leave a comment.

 
 

Leave a Comment