Vždy sa mi páčili krajiny južnej Európy. More a diaľky, vôňa rýb, víno červené ako krv a krv  horúca ako leto pri Koloseu. V roku 2018 som sa však dostal na kurz do Helsínk a pod vplyvom severných vetrov som rebríček obľúbených kútov sveta od základu prekopal. Mojou ďalšou destináciou sa preto stalo Švédsko. Počas nedávnych augustových dní som sa dostal do krajiny Vikingov na kurz s názvom Nature as a fantastic classroom for learning. Kto ovláda základy anglického jazyka, určite pochopil, o čo v tomto kurze išlo. Ono, na druhej strane – kde sa budú lepšie praktizovať outdoorové aktivity ako v krajine, kde ešte stále zaberajú lesy takmer 60% rozlohy.

Tušil som, že Švédsko bude pekná krajina, ale nečakal som, že až tak. A to mi stačil pohľad z autobusu vezúceho ma z letiska do hlavného mesta. Zelený les, z ktorého si sem-tam ľudia ukradli trochu priestoru na svoje aktivity ako sú poľnohospodárstvo, priemysel a samozrejme doprava. Všetko je však prepojené tak citlivo, že sa vám zdá, že to tak bolo odjakživa alebo, že to tam jednoducho patrí. Germánsku krv nezaprie zmysel pre poriadok, a tak má každá časť priestoru svoje hranice a svoje využitie. Rovnako bolo príjemným prekvapením aj mesto Štokholm. Nazývajú ho aj Benátkami severu, pretože okrem jadra na pevnine – Gamlastan (Staré mesto) – ho tvorí ešte 20 000 ostrovov, prevažne neobývaných. Nezdržal som sa však dlho a po krátkej prechádzke som o dve hodiny vystupoval z vlaku v univerzitnom meste Linköping, kde som sa stretol s ostatnými účastníkmi kurzu. Učitelia prišli z rôznych kútov Európskej únie, konkrétne to boli krajiny Česká republika, Španielsko, Taliansko, Slovinsko, Chorvátsko. Slovensko som zastupoval iba ja.

Samotný kurz prebiehal v rekreačnom stredisku pri mestečku Brokind. Každý deň týždňa bol naplnený tak, že na konci kurzu som spomínal na prvé dni ako na udalosti spred dvoch rokov. Dvaja lektori kurzu z Českej republiky nám ho naplnili rôznymi aktivitami tak, že niekedy sa nám zdalo, že od činnosti k činnosti beháme. Bol však čas aj na neformálne aktivity, z ktorých mi ostal v pamäti hlavne medzinárodný večer, kde účastníci predstavovali svoje krajiny a to, čo je pre nich typické. Veľký úspech zožali slovenské Horalky. Outdoorové aktivity boli zastúpené rôznymi činnosťami – ranné kúpanie v 18 stupňovej vode, splav jazera na kanoe a návšteva trollej jaskyne. Náplňou kurzu bolo  predstavenie rôznych didaktických hier, ktoré je možné uskutočniť so žiakmi v priestoroch mimo triedy. Nechýbala ani návšteva základnej školy v neďalekom meste Rimforsa, kde sme sa dozvedeli viac o švédskom školskom systéme a o problémoch švédskeho školstva.   

A po týždni strávenom v lese som opäť vkročil do civilizácie Štokholmu kde ma čakala ešte desať kilometrová prechádzka po ostrove Djurgården – ako by som vám ho predstavil… ? Keby nebolo Švédsko treťou najväčšou krajnou Európskej únie, tak by sa pokojne zmestilo na tento mestský ostrov, a predsa by si zachovalo všetko švédske. Také Švédsko v Švédsku J.

Takže, čo dodať … Snáď iba jedno slovo – ďakujem. Alebo dve: ďakujem všetkým (vrátane programu Erasmus+ a projektu Vzdelaní učitelia pre modernú školu – 2019-1-SK01-KA101-060067, v rámci ktorého bolo toto vzdelávanie realizované a finančne podporené).   

-pl-