Sopky, ľadovce a Atlantický oceán. Aj tak by sa dalo charakterizovať Island, ostrovnú krajinu, ktorej farby štátneho znaku, predstavujú práve tieto tri geografické pojmy. Modré pozadie vyjadruje Atlantik obkolesujúci ostrov, červený väčší kríž znázorňuje sopky, z ktorých viac ako 30 má  potenciál aktivity a biely kríž, lemujúci ten červený, vyjadruje  ľadovce, ktoré doplácajú na globálne otepľovanie každoročnou stratou svojho objemu.

Keď sa objavila možnosť  prihlásiť na vzdelávanie v rámci projektu Erasmus + na Islande, neváhal som ani minútu. O Islande som počul rozprávať mnohých nadšených turistov  a cestovateľov, videl som mnohé fotky z prírodných atrakcií tejto čarokrásnej krajiny a filmy, či seriály natočené na Islande (napr. Game of  Thrones, Valhalla, Vikingovia…). A tak som sa prihlásil cez agentúru English Matters na vzdelávanie s názvom Structured Educational Visit to Schools/Institutes & Training seminars in Iceland.

Vzdelávacieho kurzu, ktorý sa konal v dňoch 20.3-26.3.2022 na Universite of Reykjavik,  sa zúčastnilo spolu 110 učiteľov z rôznych kútov Európy, z toho sedem nás bolo zo Slovenska.  Cieľom kurzu bolo spoznať vzdelávací systém Islandu od materských škôl až po vysoké. V praxi to znamenalo prednášky o školstve na tomto ostrove a dvakrát sme navštívili aj konkrétne školy, kde sme sa zúčastnili výchovno-vzdelávacieho procesu.

Materské školy na Islande nie sú povinné a sú určené pre deti od prvého roku života. Základné školy sú, podobne ako u nás, určené pre deti od šiestich rokov života do pätnástich a fungujú na podobnej báze ako u nás, i keď sú viac zamerané na praktické zvládnutie učiva, menej na fakty. Stredné školy už fungujú na báze kreditového systému (ako vysoké u nás), kde si každý žiak k trom povinným predmetom (jazyky- Social studies,  matematika- Science a ekonomika- Bussines&Commerce), volí ešte ľubovoľné predmety (Open studies) tak, aby počas oboch semestrov získal 35 kreditov, za štyri roky štúdia minimálne 135 kreditov, čo je podmienka prijatia na vysokú školu. Vysoké školy majú vlastný systém fungovania, podobný tomu nášmu.

Naša skupina „červený tím“ navštívila dve stredné školy. V utorok 22.3.2022 to bola stredná škola vo Flensborgu, časti mesta Hafnafjordur, zameraná na umenie a šport. Táto škola pripravuje študentov na kariéru hercov, spevákov, umelcov a športovcov.  Druhá stredná škola, ktorú sme navštívili vo štvrtok 24.3.2022, sa nachádzala v meste Háholt a bola zameraná na ekoaktivity a digitalizáciu. Samotná stavba školy bola výlučne z ekodreva a ekomateriálov a vyučovací proces prebiehal iba cez digitálne médiá (notebooky, tablety, dataprojektory), čiže bez učebníc. Zdrojom vedomostí bol pre žiakov len internet. V praxi učiteľ pustil na začiatku hodiny video alebo prezentáciu, na základe ktorých cez spoločný školský softvér žiaci interaktívne reagovali na učiteľa. Okrem toho sa zapájali do vyučovania aj kladením otázok a diskusiou.  Podobne je využívaná digitalizácia aj v bežnom živote na Islande, kde služby a verejná správa fungujú na báze aplikácii a QR kódov.

Na čo sa určite tešil každý účastník kurzu, boli naše spoznávacie výlety. Islandská divočina láka okrem domácich aj mnoho zahraničných turistov. Existujú skupiny na sociálnych sieťach, ktoré sa výlučne venujú turistickým atrakciám na Islande. Vďaka tomu som získal predstavu, čo môžem od návštevy ostrova očakávať. Postupne sme navštívili najnavštevovanejší okruh na Islande tzv. Golden Circle. „Zlatý okruh“ tvoria tri hlavné prírodné rezervácie a prvou z nich je Thingvelir National Park- miesto jazier a nádherných skál, kde sa v 10. storočí schádzal prvý parlament sveta, tzv. Althing a zúčastnení dánski a islandskí zákonodarcovia tam riešili ďalší vývoj ostrova v stredoveku. Druhou časťou boli svetoznáme Geysirs- gejzíry, z ktorých najznámejší strieka každých päť minút až do výšky max. 70 metrov. Treťou časťou okruhu sú rozlohovo najväčšie vodopády Islandu- Gulfoss.  Celý okruh sa nachádza od hlavného mesta asi 100km smerom do vnútrozemia ostrova.

Najnavštevovanejšou časťou Islandu je však južné pobrežie, ktoré láka svojimi atrakciami. Prvou z nich bol pre nás vodopád Skógafoss, najvyšší vodopád Islandu. Jeho vody padajú z výšky 62 metrov. Najviac fotografovanou časťou južného Islandu je Temná pláž Reynisfjára,  povestná svojim čiernym pieskom a tufovými bridlicovými skalami. Neďaleko pobrežia sa nachádzajú dve obrovské skaly týčiace sa z vôd Atlantiku. Nádherná scenéria, ktorá neunikla ani tvorcom seriálu Hry o tróny. V čase našej návštevy síce pršalo a dul silný vietor, ale to nič neubralo našim zážitkom. Následne sme navštívili malebné mestečko Vik so svojou diamantovou plážou a obchodným centrom pre turistov. Z Viku sme šli ku ľadovcu Solheimajökull a našou poslednou zastávkou bol vodopád Seljalalandsfoss, druhý najvyšší vodopád Islandu.  Vidieť všetky tieto atrakcie bolo pre mňa obrovským zážitkom a darom. Keď k tomu prirátam aj najznámejšie pamiatky a miesta hlavného mesta Reykjavík- sochu lode Sun Voyager, protestantskú katedrálu Halgrímskirkja, budovu štátnej opery Harpa, Národné múzeum, Múzeum Perlan, katolícku katedrálu Krista Kráľa, prístav a mestské jazero, žiada sa mi povedať, že Island je ozajstným  turistickým rajom. A to som ešte nebol na vyhliadkovej plavbe pri veľrybách, v geotermálnych kúpeľoch Blue Lagoon a Sky Lagoon, či na severe alebo východe ostrova. Raz sa tam vrátim a urobíme si so známymi Roadtrip po Islande s požičaným autom. 🙂

Zaujímavosťou Islandu je určite aj to, že najpočetnejšou menšinou na Islande sú Poliaci. Z celkového počtu cca. 380 tisíc obyvateľov Islandu je 25 tisíc prisťahovaných Poliakov. Nasledujú Filipínci a Američania. Alkohol na Islande si asi nekúpite, je naň totiž 90-percentná  daň. Do roku 1989 bolo dokonca zakázané konzumovať pivo. Island je veľmi otvorený modernizmu v akejkoľvek podobe.  Na Islande nájdete aj sieť najväčších supermarketov, predávajúcich len suveníry so symbolmi Islandu. Strava a potraviny sú tam veľmi drahé, ak by ste si chceli dať klasický obed s polievkou, hlavným jedlom a nápojom, potrebujete približne 30 €. Obyvatelia sú veľmi prívetiví a ochotní pomôcť, väčšina z nich hovorí po islandsky a anglicky. Počasie na Islande je veľmi premenlivé, ovplyvnené Golfským prúdom a oceánskym prúdením. V praxi to znamená mierne zimy a mierne letá. V čase môjho pobytu bola priemerná teplota +3 stupne Celzia. Striedalo sa sneženie, dážď, slnečné i sychravé počasie. V Reykjavíku platí o počasí príslovie: „Ak si myslíš, že je v Reykjavíku pekné počasie, počkaj desať minút.“  Keďže  noci boli zamračené, nevidel som ani pre Island typickú  severnú polárnu žiaru – Auroru Borealis.

Celkovo hodnotím pobyt v zemi ohňa a ľadu veľmi pozitívne a rád by som sa tam vrátil. Vzdelávanie spojené s cestovaním po ostrove bolo pre mňa veľmi obohacujúcim zážitkom.

M. Haňov