Rok 2004 a môj prvý deň v škole. Pamätám si to ako dnes. Nástup na OCG sv. Františka z Assisi. Mala som to vypísané na každej hlavičke zošita. Nádherný čas. Spomínam na túto školu len v dobrom. Som vďačná svojim rodičom, že ma tu prihlásili. Vtedy som to tak samozrejme určite neprežívala, veď škola ako škola. Čo môže vedieť 10-ročné dievča o štúdiu, o budúcnosti, o živote. Dnes už som ale  matka dvoch detí, ktorú o chvíľu čaká zápis prvej dcéry do škôlky a uvedomujem si, aké dôležité je vybrať dobré miesto pre výchovu a rozvoj vlastného dieťaťa.

Mojich 8 rokov na tejto škole mi nedalo len vedomosti, dalo mi aj veľa priateľstiev, veľa zážitkov a veľa nových snov, ktoré si stále plním. Predpokladám, že každý študent je po odchode z dobrej školy vzdelaný a pripravený na ďalšie životné kroky, ale tu sme dostali aj duchovnú podporu a spoločenstvo, ktoré sa hľadá veľmi ťažko. Dostali sme nielen vedomosti, ale aj výchovu.  Kaplnka v škole, spoveď, sväté omše, duchovné témy, duchovné víkendy, výlety, stretnutia, otvorené vzťahy s učiteľmi. Myslím, že všetko čím som a čím chcem byť, som načerpala práve tu. Pochádzam z gréckokatolíckej rodiny a štúdium na tejto škole bolo príjemným nahliadnutím do rímskokatolíckeho sveta, ktorý je takmer rovnaký, no vo veku študentov základných a stredných škôl je niekedy náročné žiť s ľahkosťou tak, ako chceme a vieme. Tu to nikdy nebol problém – žiť vieru.

Verím, že sa po tých rokoch nič nezmenilo. Ani krúpová polievka v jedálni, ani ochota učiteľov ostať dlhšie v práci len preto, lebo nám sa nechce domov. Ja som nastúpila do školy po ukončení 4-tého ročníka. Končila som mladá, čerstvá 18-tka, ale teraz presne viem, akú skúsenosť chcem ponúknuť svojim deťom. A nielen to. Všímam si rastúce zlo vo svete a aj medzi deťmi v školách. Som učiteľkou v MŠ, a už tam vidím aké dokážu byť deti zlé. Už tam sa stretávam so šikanou, z čoho mi je do plaču. A tu, na našej škole som ju nikdy nevnímala ako otvorenú, nedoriešenú, či prítomnú. Ak aj bola, učitelia vždy zasiahli. A aj kvôli tomu ostávam tejto škole verná. Lebo ponúka nielen vzdelanie, ale aj „domov“.

Pozývam každého, aby si hľadal školu podľa svojich potrieb a snov, ale aby nezabúdal na to, čo je naozaj dôležité. Vyhliadky na vysokú školu či budúcnosť a priateľov sa veľmi ľahko vedia zmeniť. Ja som napríklad viedla prvé kroky na farmáciu, no lásku som našla v pedagogike. Ale to, akým budeme človekom, chce veľa výchovy a podpory. A o tú nemal nikdy nikto núdzu.

Počas štúdia na VŠ som bola obzvlášť vďačná za matematiku, pretože kým som si ju ja ochotne opakovala, spolužiačky ju náročne „drvili“. Taktiež za gramatiku, ktorá ma poctivo sprevádzala celý čas. Aj keď ma teraz, na materskej začína pomaly opúšťať. Odsúdená teda k neustálemu vzdelávaniu sa, prekonávaniu a dosahovaniu nových cieľov prajem všetkým budúcim dospelým… verte si a verte Bohu. On vie.

Mgr. Anna Breznická (Hanusinová)

Absolventka Predškolskej a elementárnej pedagogiky, Primárnej pedagogiky a Pedagogiky psychosociálne narušených v Prešove a učiteľka na materskej.