19. a 22. júna sa na našej škole konal branecký výcvik, ktorý pozostával z teoretickej a praktickej časti. Zúčastnili sa ho hneď dve triedy: septima a III.AG. V rámci praktickej časti, teda v piatok, sme navštívili niekoľko stanovíšť, počnúc od zdravotníckej zastávky až po dopravnú. Počas vyučovacej hodiny, ktorú sme strávili s p. uč. Kľučárovou sme sa naučili, alebo sme si zopakovali, ako podať prvú pomoc nielen dospelému, ale aj bábätku a taktiež ako privolať rýchlu zdravotnú pomoc. V spoločnosti p. uč. Bradovkovej sme si vypočuli jednotlivé varovné signály, ako ich rozoznať a ako nespanikáriť v prípade najrôznejších katastrof. Ukázala nám aj ako si nasadiť plynovú masku (a tie pohľady naozaj stáli za to), čo si so sebou zbaliť v prípade evakuácie, a čo si, naopak, v žiadnom prípade nezbaliť. V telocvični, na druhej strane školy, sme bojovali so stanmi, ktoré sme ale nakoniec úspešne postavili. V druhej časti telocvične na nás čakali terče, na ktoré sme si mohli zastrieľať, získať body a neskôr sa nimi pochváliť. V závere prvého dňa braneckého výcviku sme sa ocitli v spoločnosti p. uč. Kľučára, ktorý mal na starosti pobyt v prírode. Previedol nás ním za pomoci poučných prezentácií. Dozvedeli sme sa napríklad čo-to o blesku a ako sa pred ním chrániť. A po nabitom dni sme sa vybrali domov, aby sme si oddýchli pred túrou, ktorá nás čakala v pondelok.
V pondelok ráno sme sa teda všetci zišli o ôsmej ráno v septime, odkiaľ obe triedy vyrazili na túru, ktorá mala dlhých 8 kilometrov. Aby sa budúci maturanti príliš nezadýchali, pri troch krížoch nastal čas na prestávku. Po pauze smerovali tretiacke a septimánske kroky cez Majerovce a Sedliská až na Kyslíkovú dráhu (najmä chlapci ňou boli mimoriadne očarení), ktorá vedie až k hradu, kde sa tešil obľube hodinový rozchod. Náročný deň zakončila cesta autobusom späť do civilizácie, do mesta.
Na záver vám prezradím, že radosť z dvoch „voľných“ dní vystriedalo vedomie, že dva dni braneckého výcviku boli minimálne rovnako náročné ako vyučovacie dni.
Petra Tokárová, septima
